Psychiatr. pro Praxi, 2006; 2: 94-97
Cieµom práce bolo zmapovanie prístupu v liečbe chronického úzkostného pacienta v podmienkach súčasnej ambulantnej psychiatrie. Chronický úzkostný pacient bol definovaný podµa MKCh-10: F40-F41 podµa minimálne s dvoma dekompenzáciami úzkostnej poruchy.
Materiál a metodika: 61 psychiatrov (29 muľov a 32 ľien) s praxou 3–42 rokov (priem. 18,9 roka) vyplnilo semiątrukturovaný dotazník. Otázky sa týkali terapie chronického úzkostného pacienta a terapeutického vz»ahu.
Výsledky: medzi chronickými úzkostnými pacientmi prevaľujú ľeny. Pacienti sú liečení kombináciou farmakoterapie a psychoterapie. Zo ąpecifickej psychoterapie bola najčastejąie pouľitá KBT (30 %). Pri farmakoterapii je pacient najčastejąie liečený monoterapiou antidepresívami (v 44,3 %) alebo kombináciou antidepresíva s benzodiazepínmi (36,1 %). Lekári uviedli zmeny v terapeutickom vz»ahu väčąinou v zmysle zlepąenia spolupráce a dôvery.
Published: April 1, 2006 Show citation
Go to original source...
Go to PubMed...
Go to original source...
Go to original source...
Go to PubMed...
Go to original source...
Go to PubMed...
Go to original source...
Go to original source...
Go to PubMed...