Psychiatr. pro Praxi, 2005; 4: 201-202
Problematika výskytu sexuálnych dysfunkcií (SD) pri liečbe antidepresívami (AD) je pomerne častý a závažný problém, i keď stále ešte nie dostatočne sledovaný vrámci komplexnej starostlivosti o pacienta. Tento fakt môže spôsobiť nielen parciálnu odpoveď na liečbu, ale môže byť i príčinou drop-outu pacienta k spomínanej liečbe.
Podľa doposiaľ známych skutočností, zdá sa, že by mohla existovať skupina antidepresív s vyšším rizikom výskytu SD, kde by sme mohli zaradiť preparáty s prevažným serotoninergným pôsobením. Patria sem preparáty typu TCA, IMAO, SSRI a SNRI. Naproti tomu je skupina antidepresív, kde ich pôsobenie je predovšetkým dopaminergné, čiastočne noradrenergné, respektíve ovplyvňuje iba selektívne špecifické serotonergné receptory (s priaznivým pôsobením na sexuálne fungovanie). Túto skupinu antidepresívnych preparátov s nižším výskytom SD tvoria RIMA (moklobemid), NaSSA (mirtazapin), SARI (trazodon), SRE (tianeptin), NDRI (bupropion), NARI (reboxetin) a extrakt ľubovníka bodkovaného (Hypericum perforatum). Práca hodnotí prínosy zámeny antidepresíva (prevedenia pacienta na) za antidepresívum s nižším rizikom výskytu sexuálnych dysfunkcií.
Published: February 1, 2006 Show citation
Go to original source...
Go to PubMed...
Go to original source...
Go to PubMed...
Go to original source...
Go to PubMed...
Go to original source...
Go to PubMed...
Go to original source...
Go to PubMed...
Go to original source...
Go to PubMed...